streda | 13. 12. 2017 | meniny: Lucia; zajtra: Branislava, Bronislava | Voľby začnú za
Voľba prezidenta Slovenskej republiky
II. kolo    29. marec 2014
Váš ideálny
"kandidát X"
Gyula
Bárdos
Jozef
Behýl
Ján
Čarnogurský
Róbert
Fico
Viliam
Fischer
Pavol
Hrušovský
Ján
Jurišta
Andrej
Kiska
Milan
Kňažko
Stanislav
Martinčko
Milan
Melník
Helena
Mezenská
Radoslav
Procházka
Jozef
Šimko

REKLAMA

Voľby 2014

"Všetko o voľbách a prezidentovi SR"

Pasívne volebné právo: kadidát na prezidenta SR musí mať vek min. 40 rokov.
Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 polsancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi.

Aktívne volebné právo: má každý občan SR, ktorý sa v deň volieb zdržiava na území SR a dovŕšil vek 18 rokov.
Voliť môžu aj tí, čo sú vo výkone trestu odňatia slobody.
Voliť prezidenta SR nie je možné zo zahraničia.
Ak volič nebude v čase konania volieb vo svojej obci, čiže nebude voliť vo svojom volebnom okrsku, obec mu môže na jeho žiadosť vydať voličský preukaz.
Občan SR, ktorý nemá trvalé bydlisko na území SR a v deň volieb sa na Slovensko dostaví, zapíše volebná komisia do zoznamu oprávnených voličov a tento zápis zaznačí do jeho cestovného dokladu.
Slovensko sa v čase voleib rozdelí na volebné okresky, pričom do jedného okrsku patrí približne 1 000 voličov, v rámci obce sú označené poradovým číslom.

Prvé kolo prezidentských volieb sa uskutoční v sobotu 15. marca 2014. Prípadné druhé kolo prezidentských volieb sa uskutoční v sobotu 29. marca 2014.

1. Ústredná volebná komisia – preskúmava a registruje kandidátske listiny, dohliada na pripravenosť volebných komisií nižších stupňov, zisťuje  a zverejňuje výsledky volieb, vyhotovuje zápisnicu o výsledkoch volieb.
2. Obvodná volebná komisia – dohliada na pripravenosť okrskových komisií, dozerá na spracovanie  výsledkov volieb v okrskoch, vyhotovuje zápisnicu.
3. Okrsková volebná komisia – musí mať najmenej 5 členov, zabezpečuje správny priebeh hlasovania a udržiava poriadok vo volebnej miestnosti, dopĺňa zoznamy voličov a preberá voličské preukazy, sčítava hlasy, vyhotovuje zápisnic.

 

• kampaň pred voľbou sa začína 21 dní pred voľbami a končí 48 hod. pred začiatkom volieb
• prebieha v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii, ktoré sú povinné vyhradiť kampani čas (najviac 10 hodín vysielacieho času, každému kandidátovi max. po1 hodine)
• výsledky prieskumov sa môžu uverejňovať najneskôr 3 dni pred konaním volieb

Voľby sa konajú v ten istý deň na území celej republiky, predseda NR SR môže rozhodnúť, že voľba sa bude konať v dvoch dňoch.
• hodina od 7.00-22.00 (starosta môže posunúť hodinu aj na skôr)
• ak sú voľby 2 dni konajú sa 1.deň od 14.00 – 20.00 a 2. deň od 7.00-14.00 hod
• hlasovací lístok  je spoločný pre všetkých kandidátov, sú na ňom uvedení v abecednom poradí (je tam uvedené meno, priezvisko, titul, názov obce, kde má trvalý pobyt, povolanie, vek)
• pri každom mene je rámček na označenie kandidáta
• 20 dní pred konaním volieb je  každému voličovi zaslané oznámenie o konaní volieb, kde je uvedený čas, číslo a miesto volebného okrsku
• volič po vstupe do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť, ak nemá občiansky preukaz a nikto z okrskovej volebnej  komisie ho nepozná, musí mať volič dvoch svedkov, ktorí ho poznajú a zároveň svedkov poznajú členovia volebnej komisie
• volič dostane obálku a hlasovací lístok
• v priestore určenom na úpravu hlasovacieho lístka volič označí jedného kandidáta tak, že v rámčeku urobí “X“
• voliči, ktorí sa nemôžu zo zdravotných dôvodov dostaviť do volebnej miestnosti, môžu požiadať, aby prišli (aspoň 2) členovia volebnej komisie za nimi s prenosnou volebnou schránkou

• lístky vhodené bez obálky nie sú platné
• neplatné sú tiež tie lístky, na ktorých nie je označený žiadny kandidát alebo viac ako jeden alebo ak je v obálke viac hlasovacích lístkov a na každom je označený iný kandidát
• vyhráva ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov všetkých  oprávnených voličov
• inak sa koná druhé kolo volieb, do ktorého postupujú 2 kandidáti, ktorí získali najviac hlasov v prvom kole
• prezident je volení na 5 rokov

Prezident Slovenskej republiky je hlavou Slovenskej republiky. Reprezentuje republiku navonok i dovnútra a svojim rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.
Súčasným prezidentom Slovenskej republiky je od 15. júna 2004 Jeho excelencia Doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc. Sídlom prezidenta je Grasalkovičov palác v Bratislave.
Prezident SR ako symbol svojej funkcie používa štandardu prezidenta Slovenskej republiky. Štandarda sa používa na označenie trvalého alebo dočasného sídla hlavy štátu a môže sa tiež použiť pri výkone jeho funkcií.

Právomoci prezidenta SR
Právomoci prezidenta Slovenskej republiky možno rozdeliť na: 1. právomoci prezidenta vo vzťahu k zahraničiu; 2. právomoci prezidenta vo vzťahu k NR SR; 3. právomoci prezidenta vo vzťahu k vláde SR; 4. kreačné právomoci prezidenta; 5. právomoci prezidenta v oblasti obrany a bezpečnosti štátu; 6. ostatné právomoci a prerogatívy hlavy štátu.

Právomoci prezidenta SR vo vzťahu k zahraničiu
Prezident predovšetkým zastupuje SR navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Túto svoju právomoc môže preniesť na vládu resp. s jej súhlasom na jednotlivých členov vlády (a doteraz tak urobili všetci slovenskí prezidenti). Prezident tiež prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. Ide o realizáciu práva suverénneho štátu na diplomatické styky. Prezident SR udeľuje agrément pre vedúcich misií cudzích štátov prichádzajúcich na Slovensko. Pri vysielaní diplomatov prezident vydá týmto osobám poverovacie listiny pre hlavy cudzích štátov. Tomuto aktu prirodzene predchádza rozhodnutie o menovaní občana do funkcie diplomatického zástupcu.

Právomoci prezidenta vo vzťahu k NR SR
Prezident zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR. Ide o formálnu právomoc vyplývajúcu z jeho reprezentatívneho postavenia. Prezident má právo veta voči zákonom NR SR. V súlade s ústavnou koncepciou ide o právo relatívneho - suspenzívneho veta, ktoré možno prelomiť alebo akceptovať opatovným prerokovaním a schválením nadpolovičnou vačšinou všetkých poslancov. Zákon schválený prezidentom môže byť schválený v pôvodnej podobe bez akejkoľvek akceptácie pripomienok prezidenta, v podobe so zapracovanými pripomienkami alebo nemusí byť schválený vôbec. S právom veta úzko súvisí právo prezidenta podpisovať zákony NR SR. Odmietnutie alebo faktická prekážka podpísania zákona nemôže zabrániť ich vyhláseniu v Zbierke zákonov. Prezident podáva NR SR správy o stave SR a o závažných politických otázkach, toto právo využíva podľa vlastného uváženia a bez viazanosti na určitú pravidelnosť. Prezident má tiež právomoc rozpúšťať parlament, môže, teda nie je povinný tak urobiť v prípadoch: ak NR SR v lehote 6 mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa NR SR do 3 mesiacov neuzniesla o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila hlasovania o vyslovenie dôvery vláde, ak NR SR nebola dlhšie ako 3 mesiace uznášaniaschopná hoci jej zasadanie nebolo prerušené a bola opakovane zvolávaná na schôdzu, ak zasadanie NR SR bolo prerušené na dlhšie obdobie, ako dovoľuje Ústava SR, t. j. na dlhšie ako sú 4 mesiace. Túto právomoc prezident nemôže uplatniť v posledných 6 mesiacoch svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident obligatórne rozpustí NR SR v prípade, že v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný.

Právomoci prezidenta vo vzťahu k vláde
Prezident SR vymenúva a odvoláva predsedu vlády, čo je spravidla vedúci predstaviteľ víťaznej resp. najsilnejšej politickej strany z hľadiska počtu získaných mandátov v národnej rade. Vymenúva a odvoláva ostatných členov vlády, pri ich vymenúvaní je viazaný návrhom predsedu vlády, viazanosť platí aj pri ich poverovaní určitým rezortom. Pri odvolaní predsedu alebo ostatných členov vlády musí dôjsť k ústavou predvídaným situáciám - parlament musí vysloviť nedôveru vláde alebo jej členovi, vláda, predseda vlády alebo jej člen musí podať demisiu alebo predseda vlády navrhne odvolanie člena vlády. Prezident má právo vyžadovať od vlády informácie nevyhnutné na plnenie svojich úloh.

Kreačné právomoci prezidenta
Kreačné právomoci prezident uskutočňuje spravidla na návrh parlamentu, vlády alebo iného orgánu. Prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov, ktorých ustanoví zákon, vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov ako aj predsedu a podpredsedov Ústavného súdu a prijíma sľub týchto sudcov. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, prijíma sľub sudcov a generálneho prokurátora, menuje a odvoláva troch členov Súdnej rady. Generálneho prokurátora menuje a odvoláva na návrh NR SR. Sudcov menuje a odvoláva na návrh Súdnej rady.

Právomoc prezidenta v oblasti obrany a bezpečnosti štátu
Prezident SR je hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR, ako takému mu patrí oprávnenie vydávať rozkazy pre podriadených, rozhodovať o žiadostiach občanov SR vykonávať vojenskú službu v cudzom vojsku, vydávať povolenia cudzincom na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti v ozbrojených silách SR a rozhodovať o ďalších otázkach súvisiacich s výkonom služobného pomeru v ozbrojených silách. Prezident SR vypovedá vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady SR, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo závazkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Prezident má oprávnenie uzatvárať mier. Prezident môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav.

Ostatné právomoci a prerogatívy hlavy štátu
Prezident má právo udeľovať milosť a amnestiu, udeľuje vyznamenania. Prezidentovi SR patria najvyššie triedy všetkých vyznamenaní s výnimkou Radu Bieleho Dvojkríža (ten sa udeľuje iba občanom iných štátov). Prezident SR vyhlasuje referendum ak sa na tom uznesie 3/5 vačšinou NR SR alebo ak o to petíciou požiada najmenej 350 000 občanov SR. Prezident SR má právo predkladať návrhy na začatie konania pred Ústavným súdom SR. Prezident tiež podáva správu o stave krajiny.

Voľba prezidenta Slovenskej republiky
Spôsob voľby prezidenta je upravený predovšetkým v Ústave SR, v článkoch 101 až 107 a v Zákone 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní, o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov.
Prezidenta SR volia od roku 1999 občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do NR SR. Kandidáta na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo aspoň 15 000 občanov, na základe petície. Návrh sa musí odovzdať predsedovi NR SR najneskôr 21 dní od vyhlásenia volieb. Za prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý je voliteľný do NRSR a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.
Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden kandidát nezíska potrebnú väčšinu, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole najvyšší počet hlasov.
Zvolený kandidát sa ujíma funkcie zložením sľubu pred Národnou radou SR do rúk predsedu Ústavného súdu SR, napoludnie v deň keď sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta. Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

Uskutočnené voľby
Do roku 1999 prezidenta volila Národná rada Slovenskej republiky. Od roku 1999 sú voľby priame, prezident sa volí na funkčné obdobie piatich rokov.

Konali sa tieto voľby prezidenta Slovenskej republiky:
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1939 ( Jozef Tiso )
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1993 ( Michal Kováč )
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1999 ( Rudolf Schuster )
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004 ( Ivan Gašparovič )
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009 ( Ivan Gašparovič )
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014 ( kto bude ďalší ? )

Zdroj: www.prezident.sk, sk.wikipedia.org

 

• prezidenta možno odvolať len ľudovým hlasovaním 
• ľudové hlasovanie za odvolanie prezidenta vyhlasuje predseda NR SR
• na hlasovacom lístku musí byť uvedené: deň konania ľudového hlasovania a text:
„ Som za odvolanie prezidenta SR z jeho funkcie.“
„ Som proti odvolaniu prezidenta SR z jeho funkcie.“
• na hlasovacom lístku volič  označí príslušný rámček a lístok vhodí do volebnej schránky 

FOCUS
Robert Fico    (40%)
Andrej Kiska    (13%)
Milan Kňažko    (11,8%)
Pavol Hrušovský    (8,2%)
Radoslav Procházka    (7,7%)
Helena Mezenská    (5,5%)
Gyula Bárdos    (5,3%)
Ján Čarnogurský    (4,3%)
Viliam Fischer    (1,8%)
Peter Osuský    (1,1%)
Jozef Šimko    (0,7%)
Jozef Behýl    (0,4%)
Milan Melník    (0,1%)
Ján Jurišta    (0,1%)
Stanislav Martinčko    (0,1%)

Fico (36,6% - 43,3%), Kiska (10,7% - 15,2%), Hrušovský (6,3% - 10,0%), Procházka (5,9% - 9,5%), Čarnogurský (2,9% - 5,7%), Kňažko (9,6% - 14,0%), Mezenská (4,0% - 7,1%), Bárdos (3,8% - 6,8%)
(prieskum agentúry FOCUS, realizovaný v dňoch 15.1.-20.1.2014; vzorka: 1010; išlo by voliť: 82.5 %, nešlo by voliť: 6 %, neviem/nechcem odpovedať: 11.5 %, 95% interval spoľahlivosti)
november 2013

MVK
Robert Fico    (40,1%)
Radoslav Procházka    (13,6%)
Andrej Kiska    (13,2%)
Pavol Hrušovský    (9,0%)
Milan Kňažko    (8,9%)
Gyula Bárdos    (6,6%)
Ján Čarnogurský    (3,1%)
Helena Mezenská    (1,5%)
Peter Osuský    (1,3%)
Viliam Fischer    (1,0%)
Jozef Behýl    (0,5%)
Jozef Šimko    (0,3%)
Milan Melník    (0,3%)
Ján Jurišta    (0,3%)
Stanislav Martinčko    (0,2%)
(prieskum agentúry MVK, realizovaný od 15. do 21. januára na vzorke 1 106 respondentov)

Median
Robert Fico (Smer-SD 38,8%)
Andrej Kiska (18,6%) 
Milan Kňažko (12,9%)
Radoslav Procházka (9,9%)
Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS, 5,7 %)
Helena Mezenská (OĽaNO 5,6 %)
Gyula Bárdos ( SMK 2,6 %)
Viliam Fischer (2,1 %)
Ján Čarnogurský (1,9 %)
Peter Osuský ( SaS 0,6 %)
Jozef Šimko (0,6 %)
Stanislav Martinčko (0,3 %)
Milan Melník (0,3 %)
Jozef Behýl (0,1 %)
Ján Jurišta (KSS 0,0 %).
(prieskum agentúry Median, realizovaný od 15. do 19. januára na vzorke 1033 respondentov)