nedeľa | 15. 09. 2019 | meniny: Jolana; zajtra: ¼udmila | Voľby začnú za
Voľba prezidenta Slovenskej republiky
II. kolo    29. marec 2014
Ivan
Gašparovič

REKLAMA

Ivan Gašparovič

občiansky kandidát
"Prezident SR zvolený v 2. kolách občanmi SR vo voľbách v rokoch 2004 a 2009. MYSLÍM NÁRODNE, CÍTIM SOCIÁLNE ..."

doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc.
prezident Slovenskej republiky

Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. Je ženatý a má dve dospelé deti - dcéru Denisu a syna Iva. V rokoch 1959 - 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. V roku 1964 nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine a potom na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Okrem toho v rokoch 1966 – 1989 pôsobil aj ako podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja. Od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. V roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska a v roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského. V rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe. V roku 1992 pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a člen Vedeckej rady univerzity. V tom istom roku bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady, podieľal sa na vzniku Ústavy SR. V rokoch 1994 - 1998 zastával post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a v marci až októbri 1998 bol poverený výkonom právomocí prezidenta SR. V tom istom roku bol poslancom Národnej rady SR, členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru NR SR, členom parlamentnej delegácie v Medziparlamentnej únii. Od júla do októbra roku 2002 pôsobil ako nezávislý poslanec NRSR. V roku 2002 založil politickú stranu Hnutie za demokraciu (HZD), ktorej sa stal predsedom. V tom istom roku po skončení volebného obdobia a práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK. 

V roku 2004 kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, zvíťazil v druhom kole priamych volieb 17. apríla 2004. Dňa 15. júna 2004 bol slávnostne inaugurovaný na post prezidenta Slovenskej republiky. 

Počas výkonu funkcie hlavy štátu udelili Ivanovi Gašparovičovi čestný doktorát „Doctor Honoris Causa“ - Štátna moldavská univerzita, Ruská ekonomická akadémia G. V. Plechanova v Moskve a Univerzita v Mostare v Republike Bosna a Hercegovina aj Akadémia ozbrojených síl SR generála M.R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Ivana Gašparoviča ocenili Veľkou zlatou pečaťou - Sigillum Magnum aj na Bolonskej univerzite v Taliansku. Európska akadémia vied a umení prezidenta SR ocenila postom protektora EAVU. 

Prezident Ivan Gašparovič je držiteľom najvyšších zahraničných štátnych vyznamenaní. Významnou poctou je Veľký rytiersky kríž od britskej kráľovnej Alžbety II. Veľký kríž občianskeho a vojenského čestného rádu Adolfa z Nassau mu udelil veľkovojvoda Luxemburského veľkovojvodstva Henri. Rad Izabely Kastílskej - Veľká reťaz, najvyššie španielske vyznamenanie mu udelil španielsky kráľ Juan Carlos I. 

Ivana Gašparoviča vyznamenala Portugalská republika Veľkou reťazou princa Henriquea a Estónska republika Radom Kríža Mariánskej zeme. Viestursov Rad predstavuje ocenenie zásluh Ivana Gašparoviča Litovskou republikou a Rad Troch Hviezd Lotyšskou republikou Ivan Gašparovič je držiteľom najvyššieho vyznamenania Chorvátskej republiky - Radu kráľa Tomislava so stuhou a Veľkou hviezdou ako aj Veľkej reťaze Záslužného rádu Talianskej republiky, či najvyššieho vyznamenania Kazašskej republiky. 

Medzi ďalšie významné zahraničné ocenenia patrí Veľký kríž Radu holandského leva, cyperská Veľká reťaz Makariusa III. Grécko vyznamenalo zásluhy Ivana Gašparoviča Veľkým krížom Radu spasiteľa Helénskej republiky, Zlatým kľúčom od mesta Solún a Zlatou medailou za zásluhy mesta Atén. Ivan Gašparovič dostal aj Rad slona od dánskej kráľovnej Margrethe II a je držiteľom Radu Srbskej republiky. Ivana Gašparoviča vyznamenala aj Česká republika štátnym vyznamenaním Radom Bieleho leva a Francúzska republika Veľkým krížom Čestnej légie.

Postoje Ivana Gašparoviča ocenila Zlatou medailou aj Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a Múzeum židovskej kultúry za zásluhy o rozvoj múzea mu udelilo Medailu Chatama Sofera. Prezident je tiež držiteľom Zlatej plakety IFBB za pomoc pri rozvoji kulturistiky mužov - najúspešnejšieho neolympijského športu na Slovensku od roku 1993. Ivanovi Gašparovičovi udelila čestný doktorát aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov udelil Ivanovi Gašparovičovi Zlatý kríž za vernosť. Ivan Gašparovič je držiteľom Medaily Raoula Wallenberga, ktorú mu udelila Medzinárodná nadácia Raoula Wallenberga pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia, ako uznanie za statočné činy slovenských záchrancov, ktorí ani v tých najtemnejších časoch nestratili svoju ľudskosť a pomohli zachrániť ľudí v období holokaustu. Slovenská akadémia vied pri príležitosti 60. výročia založenia SAV ocenila Ivana Gašparoviča za iniciatívnu podporu SAV, za podporu vedy a výskumu na Slovensku.

Prezident Ivan Gašparovič je aj čestným členom írskej Mestskej rady mesta Cork a čestné občianstvo mu udelili mestá Veľká Lomnica, Humenné, Myjava, Svit, Kežmarok, obec Pruské, obec Moravské Lieskové, obec Krajné aj mesto Banská Štiavnica a Turzovka. Cenu obce Uhrovec dostal za osobný prínos v šírení dobrého mena a odkazu Alexandra Dubčeka zároveň so Zlatou medailou Spoločnosti Alexandra Dubčeka. Ivan Gašparovič je tiež držiteľom Ceny predsedu Matice slovenskej a Medaily MUDr. Jána Červíčka - najvyššieho ocenenia Slovenskej poľovníckej komory.

Poľský prezident udelil Ivanovi Gašparovičovi ako výraz ocenenia za rozvoj intenzívnej dvojstrannej spolupráce najvyššie poľské vyznamenanie Rad Bieleho orla. Nórsky panovník Harald V. udelil Ivanovi Gašparovičovi počas oficiálnej návštevy Slovenska najvyššie nórske vyznamenanie - Rad Svätého Olafa - Veľký kríž. Prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi patrí aj Veľká reťaz Národného rádu za zásluhy v stupni „Čestný rytier“, ktorú mu udelil prezident Maltskej republiky počas oficiálnej návštevy Malty. Čestný doktorát udelila Tokijská medzinárodná univerzita Ivanovi Gašparovičovi za rozvoj japonsko-slovenských vzťahov. 

Prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi patrí za zásluhy o vznik Slovenskej republiky Rad Andreja Hlinku I. triedy a podľa Zákona o štátnych vyznamenaniach Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.     

Je autorom publikácií:
Ivan Gašparovič: Myslím národne, cítim sociálne., Vydavateľstvo MS, 2006 
Ivan Gašparovič: Dôstojný život pre všetkých., Vydavateľstvo MS, 2009 
Ivan Gašparovič: O nás - Slovensko, Európa, Zem, Európska akadémia vied a umení, Salzburg 2009 (jazyk anglický, nemecký)

Ivan Gašparovič je prezidentom SR od 15. júna 2004. Opätovnú kandidatúru na post hlavy štátu obhájil v prezidentských voľbách 4. apríla 2009. 

Dňa 15. júna 2009 bol Ivan Gašparovič slávnostne inaugurovaný do funkcie prezidenta Slovenskej republiky na druhé funkčné obdobie.

Zdroj: www.prezident.sk

Spýtajte sa pána prezidenta

Ivan
Gašparovič
občiansky kandidát
Vyjadrite Vaše sympatie
profil na osobnosti.sk
vlastný web