sobota | 23. 09. 2017 | meniny: Zdenka; zajtra: ¼uboš, ¼ubor | Voľby začnú za
Voľba prezidenta Slovenskej republiky
II. kolo    29. marec 2014
Váš ideálny
"kandidát X"
Gyula
Bárdos
Jozef
Behýl
Ján
Čarnogurský
Róbert
Fico
Viliam
Fischer
Pavol
Hrušovský
Ján
Jurišta
Andrej
Kiska
Milan
Kňažko
Stanislav
Martinčko
Milan
Melník
Helena
Mezenská
Radoslav
Procházka
Jozef
Šimko

REKLAMA

Ján Čarnogurský

občiansky kandidát
"HOVORÍM PRAVDU BRÁNIM PRAVDU !"

Kandidujúci za: občiansky kandidát
Vek: 70 r.
Vzdelanie: vysokoškolské
Povolanie: 
Zamestnanie: 
Jazyky: 
Rodina: ženatý, 4 deti
Vierovyznanie:

Život ma naučil, aká je pravda dôležitá. Nikdy pre mňa nebol problém presadzovať ju bez ohľadu na to, čo hovorili ľudia okolo mňa – čo považovali za dobré tí, ktorí boli pri moci. Doplatil som na to vylúčením z advokácie a dokonca väzením, ale nikdy som to neľutoval. Myslím, že zo všetkých kandidátov mám najviac odvahy hovoriť pravdu a brániť pravdu. Nie iba tú svoju, ale pravdu všetkých, ktorí ju potrebujú počuť, ktorí ju potrebujú povedať, ktorí ju potrebujú presadiť. Aby uverili, že v živote má zmysel ju chrániť.

Takmer po celom svete mám v politike priateľov. Sami viete, že je veľký rozdiel, ak oslovíte človeka, ktorého veľmi dobre poznáte, ak využijete kontakty, ktoré ste roky budovali a nemusíte začínať komunikáciu takpovediac od nuly. Slovensko si zaslúži byť krajinou, ktorú si vo svete všímajú, o ktorej hovoria a vážia si ju. Myslím, že ako dlhoročný politik, môžem pomôcť k tomu, aby sa obraz Slovenska zmenil k lepšiemu. Všimli ste si, ako často sú napríklad vo svetovej diplomacii spomínaní naši susedia? Maďari, Česi, neraz Poliaci. A Slovensko akoby vypadávalo z povedomia, akoby už nebolo zaujímavé o ňom hovoriť. Treba to zmeniť. Malý nemusí znamenať bezvýznamný. Slovensko na to určite má.

Najväčší problém Slovenska je chudoba. Chudoba a s ňou súvisiaca nezamestnanosť. Neprichádza preto, že máme vysoké ceny. Ale preto, že sú tu nízke platy a dôchodky. To zároveň súvisí s produkciou tovarov a služieb v našej krajine. Ekonómovia tomu hovoria hrubý domáci produkt. Čím viac tovarov a služieb sa na Slovensku vyrobí, tým rýchlejšie budú rásť platy a dôchodky. Ak sa pozrieme na súčasný stav, tak z päť a pol milióna ľudí len približne osemstotisíc reálne pracuje vo výrobe a produkuje tovary a služby. Medzi ostatných patria deti, študenti, dôchodcovia, nezamestnaní, štátni úradníci, politici, učitelia, vojaci, zdravotníci, jednoducho všetci ostatní sú napojení na verejný rozpočet. Je však neudržateľné, aby osemstotisíc ľudí živilo viac ako štyri a pol milióna občanov.

Jediným riešením je podporiť domáce a zahraničné investície a súkromný sektor, nasmerovať ich do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti a spracovať hospodársky program podpory pre podnikateľov, ktorí vytvoria nové pracovné miesta a dajú ľuďom pracú.

Nezamestnanosť a chudobu v regiónoch Slovenska považujem za tak vážny problém, že sa mu chcem špeciálne venovať. Aj preto, moje prvé služobné cesty v januári povedú na stretnutia s novými županmi, ktoré si chcem dohodnúť, a na ktorých chcem získať detailný obraz o problémoch jednotlivých regiónov Slovenska. Vždy som hovoril, že z Bratislavy na mnohé dôležité problémy regiónov nedovidíme.

Som právnik, a keď som odišiel z politiky, začal som sa naplno venovať advokácii. Postupom času som si všimol, že sa mi začali hromadiť prípady, v ktorých som musel hájiť práva ľudí, ktorým silnejší a bohatší častokrát začali siahať na poslednú istotu, akou je strecha nad hlavou. Akosi pričasto som videl a stále vídam zvesené ramená a sklonené hlavy. Nebankovky, “šmejdi”, nemorálne a bezohľadné exekúcie spoločností, ktoré pokojne sídlia na Slovensku, pretože naša legislatíva je v tomto smere veľmi benevolentná a slabá. Nebankové spoločnosti pokojne zadefinujú do zmluvy “odmenu” za poskytnutie úveru vo výške viac ako 100 %, a keďže nejde o percentuálne vyjadrený úrok, majú plné pravo vymáhať tento nehorázny zisk všetkými dostupnými prostriedkami. Všetky zahraničné spoločnosti, ktoré dnes s obľubou nazývame “šmejdi”, sídlia na Slovensku, pretože vo väčšine štátov je ich činnosť zakázaná.

Mohol by som vymenovať ešte veľa krívd, mohol by som napísať ešte veľa postrehov. No myslím, že najdôležitejšie v tejto chvíli začínajú byť skutky. Je najvyšší čas prestať riešiť „žabomyšie“ vojny a začať konať! Chcem byť dobrým a silným prezidentom, človekom ktorý sa zastane pravdy a práva ľudí. Práva a pravdy všetkých našich ľudí, ktorí si zaslúžia lepší život.

Budem prezidentom všetkých občanov bez rozdielu rasy, pohlavia, národnosti, vierovyznania a sexuálnej orientácie. Útočiť na slabých a bezbranných sa v poslednom čase stalo bezmála módou. Dôrazne sa budem stavať na ochranu ich práv a záujmov. Budem iniciovať vznik zákonov, ktoré ochránia občanov pred nemorálnymi exekúciami.Niekedy sa mi zdá, že sa z nás vytráca vľúdnosť, slušnosť, pokora. Akoby nám iphony, ipady, pc, mobily a ďalšie produkty moderného sveta pomaly ale iste odoberali ľudskosť, akoby nás z človečiny posúvali do sveta robotov. Etika, morálka, viera, rodina či obyčajné priateľstvo často prehrávajú v súboji o miesto v mysliach najmä tej mladšej generácie. Považujem za veľmi dôležité, aby sme spolu s našimi deťmi nezabudli na tieto hodnoty, aby sme kvôli zhonu za všetkým, čo má náš sused a chceme mať aj my, neprestali myslieť na lásku, dobro a šťastie svojich blížnych. Bude mi cťou, ak by som vám to mohol z pozície prezidenta občas pripomenúť.
Slovenčina je síce krásna, ale je nás primálo a vo svete sa s ňou neuplatníme. Som si však istý, že ak by sme dokázali naučiť naše deti už na základných školách jazyk, ktorý vo svete dominuje – teda angličtinu, dokázali by sa doma i vo svete presadiť oveľa ľahšie a preto predložím celoštátny program na zavedenie výuky anglického jazyka od 2.roč. vo všetkých základných školách.

Na Slovensku sú regióny, v ktorých je takmer polovica pracujúcich ľudí odkázaná na minimálnu mzdu, pričom sú to často jediní živitelia svojich rodín, čo považujem za neúnosné. Preto budem presadzovať zvýšenie minimálnej mzdy.

Výška dnešných dôchodkov je často na hranici prežitia. Nie je možné ich podstatne zvýšiť zo dňa na deň, ale považujem za nemorálne, aby sa ľudia, ktorí cely život čestne pracovali, nemohli liečiť a vyliečiť len preto, že im chýbajú peniaze. Dôchodcovia preto musia mať lieky zadarmo.

Ak chcete dnes vlastný byt, často je jediné riešenie hypotéka. Podpíšete zmluvu a zadlžíte sa banke na celý život. Považujem to za nesprávne a preto budem podporovať výstavbu nájomných bytov najmä pre mladých ľudí a mladé rodiny. Zároveň budem požadovať, aby sa výška finančných prostriedkov, určených v štátnom rozpočte na tieto byty stanovila zo zákona.Slovensko je polovica Londýna, ktorý riadi jeden primátor a magistrát. My však máme úradov, inštitúcii a úradníkov toľko, že by sme ich mohli pokojne vyvážať. Podľa mňa patríme medzi krajiny s najväčšou hustotou úradov na jedného obyvateľa. Preto na Slovenku treba zrušiť polovicu úradov a ušetrené peniaze použiť na vytváranie nových pracovných miest.Som presvedčený, že občania dokážu so svojimi peniazmi nakladať lepšie a hospodárnejšie ako štátna byrokracia. Som za to, aby sme im v peňaženkách nechali viac peňazí a preto nepodpíšem žiadny zákon, ktorý bude občanov zaťažovať vyššími daňami a odvodmi.Základom pre lepší život na Slovensku je vyššia produkcia tovarov a služieb v našej krajine. To je cesta k väčším peniazom v školstve, v zdravotníctve, kultúre k výraznejšej podpore vedy i výskumu. Musíme preto oveľa viac podporovať tých, ktorí tvoria a nie tých, ktorí ich iba rozdeľujú. Budem iniciovať vznik celoštátnej agentúry na úrovni ministerstva pre vyhľadávanie domácich i zahraničných investícii a ich nasmerovanie do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti.
Problémom Slovenska nie sú vysoké ceny, ale nízke platy a dôchodky. Preto podporím každý zákon a iniciatívu, ktorá pomôže hospodárskemu rastu, a tým k zvyšovaniu platov a vytváraniu nových pracovných miest.

Až príliš často sledujeme okolo seba rozhodnutia súdov, ktoré sa veru nejavia ako spravodlivé. Budem dôsledne presadzovať vymožiteľnosť práva a pokiaľ budem presvedčený o zlom, či chybnom rozhodnutí súdov, nebudem váhať využiť inštitút prezidentskej milosti.

Detstvo
Narodil som sa v Bratislave počas 2. svetovej vojny, na Nový rok 1944. Bol to ťažký rok, vojnový front sa práve blížil k Slovensku. Pre krajinu, ani moju rodinu však tragédie porazením Adolfa Hitlera neskončili. Hovorí sa, že ak sa deti rodia do ťažkých časov, je to pre nich lepšie. Napredujeme totiž práve v ťažkých situáciách, kedy nemáme všetkého dostatok. Rád tu vetu zdôrazňujem, pretože moja životná skúsenosť mi to potvrdzuje.Otec bol poslancom Slovenského snemu. Hlasoval za vyhlásenie Slovenského štátu, no v žiadnom prípade nehlasoval za deportácie Židov. Chcel síce samostatné Slovensko, ale nenávidel Hitlera. Bol žiakom chorvátskeho jezuitu Kolakoviča, Tisovho kritika. Občas mám pocit, že všetky dôležité križovatky môjho života som dostal do vienka. Som si však istý, že tieto udalosti formovali moje hodnoty, cit pre spravodlivosť, pomoc ponižovaným a vieru v dobro.

Mladosť

Každý mladý človek má sny bez ohľadu na dobu. Aj ja som mal sny a nevzdal som sa ich. Keď som začal chodiť do školy, bol už tvrdý komunizmus. Kvôli môjmu priezvisku som mal vo vtedajšom režime problém. Napriek vynikajúcim výsledkom ma nechceli prijať na strednú školu, nechať zmaturovať, nemohol som si slobodne vybrať univerzitu. No napriek týmto prekážkam sa mi to nakoniec podarilo. Odvtedy mám na zreteli dve veci. Po prvé, že najsilnejší ľudia sú tí, ktorí sa zastanú ponižovaných. A po druhé že, ak sa nedá dosiahnuť presne to, po čom túžime, treba sa pokúsiť aspoň o malý krok. Keďže ma v Bratislave odmietli prijať, začal som navštevovať strednú školu v Kežmarku. Po strednej som chodil na priemyslovku, na nadstavbu. A neskôr na stavebnú fakultu. Napokon som skončil právo v Prahe. Právo preto, že všetky tie nepríjemnosti ma posilnili a motivovali k tomu, že si raz splním sen z mladosti – budem bojovať za spravodlivosť a pomáhať slabším.

Rodina
Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Svoju ženu, Martu, som spoznal práve na stavebnej fakulte. Bola krásna a pre mňa navždy ostane. Ženil som sa ako 26 ročný. V krajine boli sovietske vojská, začínala normalizácia. No pre mňa a moju manželku bola rodina vždy viacako akýkoľvek režim. Boh nám požehnal štyri deti, Janka, Anku, Petra a Vierku. Dnes sme už starí rodičia a máme osem vnúčat. Syn Janko vystúpil na Everest a ja s vnukmi trávim chvíle na túrach v Tatrách. Rodina je pre mňa základná bunka, ktorá formuje spoločnosť. A preto považujem za veľmi dôležité, aby sme spolu s našimi deťmi nezabudli na hodnoty akými sú vľúdnosť, slušnosť, pokora, láska a dobro.

Práca
Môj život bol pestrý aj po pracovnej stránke. Pracoval som na družstve, v pridruženej výrobe JRD Slatinské Lazy pri Zvolene, bol som tiež šoférom v Doprastave, dokonca ma donútili ostať nezamestnaným. Avšak srdcom som bol vždy obhajcom.

Podstatou práva pre mňa nie sú a ani neboli peniaze, moc, ale obrana slabších a nespravodlivo utláčaných. Videl som to pred rokom 1989, aj po ňom. To najdôležitejšie sa nezmenilo, či už som zastupoval disidentov alebo nespravodlivo prepustené a okradnuté obyčajné ženy. V roku 1981 ma kvôli tomu vyhodili z advokácie. Ľuďom, ktorí potrebovali právne rady, som však naďalej pomáhal. Nikdy som sa o to neprestal usilovať, preto, že som veril, že právo je v prvom rade o pomoci človeku v boji proti nespravodlivosti. V mojom živote je viera veľmi podstatná. Veriť v Boha nás motivuje k tomu, aby sme konali dobro a pomáhali slabým, bezbranným. Spolu s manželkou sa o to usilujeme už viac ako 20 rokov formou sociálnej a charitatívnej pomoci.

Politika

Praktickej politike som sa venoval už pred rokom 1989. S Františkom Mikloškom sme v marci 1988 zorganizovali Sviečkovú manifestáciu, vystúpil som na Bradle pri príležitosti výročia úmrtia M. R. Štefánika.V začiatkoch “nežnej revolúcie”, 17. novembra 1989, som sedel vo väzení. Na slobodu ma pustili až o týždeň, 25. novembra. Nebol som prvým politikom, ktorý sedel vo väzení za svoje názory. Zažili to mnohí slovenskí, aj zahraniční politici. Ak má človek ukázať, čo v ňom naozaj je, musí si siahnuť na dno. Vtedy sa ukáže charakter človeka.

Založil som Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré zmenilo Slovensko. Bol som premiér, minister spravodlivosti aj líder opozície – a môžem s hrdosťou povedať, že som si zachoval čistý štít, svoje česť bez škandálov. Vždy bolo mojim cieľom žiť a byť súčasťou krajiny, v ktorej budú obyčajní ľudia šťastní a hrdí na to, že sú Slováci.

Vo vrcholovej politike som sa zoznámil a udržiaval vzťahy so svetovými politickými špičkami. Dnes som členom elitného Valdajského klubu, členom Rádu nemeckých rytierov a držiteľom vysokých štátnych vyznamenaní troch krajín – Poľska, Arménska a Ruskej federácie. Získal som taktiež Cenu Inštitútu pre dunajský priestor a strednú Európu. Ide o ocenenie, ktorú podporuje Spolkové ministerstvo pre vedu a výskum Rakúska a udeľuje ho IDM od roku 1994. Cenu, ktorú si veľmi vážim, som získal za boj za demokraciu a za to, že ma vnímali ako mentora porozumenia v strednej Európe a partnera na dialóg o Európe. Myslím, že Slovensku môžem otvoriť ekonomické a diplomatické dvere nielen smerom k našim najbližším susedom.

Prezident
Je to jediná funkcia v štáte, kde nemajú sľuby význam. Prezidenta dejiny nehodnotia podľa plagátových hesiel, ale podľa toho, či obstál v skúške, ktorú vopred nepoznal. Neviem, čo všetko bude čakať mňa, ale viem, čoho sa budem držať. Okrem svojich skúseností a vedomostí, nezabudnem na pokoru, slušnosť a vieru v dobro, v spravodlivosť a rodinu.

Adresa:
JUDr. Ján Čarnogurský
Dostojevského rad 1
811 09 Bratislava

e-mail: office@jancarnogursky.sk

Opýtajte sa pána Čarnogurského

Ján
Čarnogurský
občiansky kandidát
Vyjadrite Vaše sympatie
profil na osobnosti.sk
vlastný web
facebook.com
blog.sme.sk
twitter.com